Aktuálne počasie

<<
>>
dnes, streda 23. 8. 2017
18 °C 9 °C
slabý dážď, slabý severozápadný vietor
vietorSZ, 3m/s
tlak1005.8hPa
vlhkosť69%
zrážky0.34mm

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
31 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31 1 2 3

Navigácia

Obsah

História

Prvá písomná zmienka o obci Vechec vyplýva z mandátu (nachádza sa v Mályusz Elemer Zsigmomdkori Oklevéltar I. Budapest Akádemia Kiadó), ktorý rieši spor o vlastníctvo medzi Rozgonyovcami a Nekchyovcami a pochádza z roku 1327.

Ďalší konflikt o vlastníctvo obce vzniklo v roku 1399, kedy palatín Detrik Bubek poveril leleský konvent pozvať vlastníkov panstva Lipovec a šľachticov z Rozhanoviec na riešenie ich sporu o vlastníctvo Vechca a viacerých okolitých dedín. 
Aj v tomto mandáte sa názov obce uvádza pod menom Vechec. Taktiež aj v písomnostiach z 15.-16. storočia má obec názov Vechec.

Predpokladáme, že názov obce vznikol prevzatím mena, resp. prezývky prvého miestneho šoltýsa. Na základe uvedených poznatkov sa domnievame, že dedinu Vechec založili usadlíci so šoltýsom podľa zákupného práva v prvej polovici 14. storočia. Šoltýstvo v dedine jestvovalo aj v 16. storočí. 
Po rozhodnutí palatína v roku 1402 a kráľa v roku 1410 sa dostal Vechec do vlastníctva šľachticov z Rozhanoviec ako majetková súčasť panstva Čičva, resp. Vranov, po ktorých ho zdedili Bátoryovci na základe dohody o dedičstve panstiev z roku 1519. V 17. storočí patril zemanom. 
Okolo polovice 15. storočia vo Vechci hospodárilo približne pätnásť sedliackych domácností, z ktorých sa neskôr polovica odsťahovala.

V publikácii Magyarország geographiai szótára z roku 1851 sa podáva takýto obraz dediny: Vechec je slovenská obec, nachádzajúca sa v Zemplínskej stolici. Vzdialenosť od Vranova je 45 minút peši. Kostol rímskokatolícky postavený s parókiou. Počet rímskokatolíkov 200, gréckokatolíkov 210, evanjelikov 5 a 15 Židov. Rozloha obce 2100 ha, z toho takmer na polovici územia je dubový les. Obyvatelia vlastnia 300 ha ornej pôdy a 120 ha lúk. Počet usadlostí 12, počet želiarov 10. Ostatné plochy tvorili majerské polia. V obci mleli 2 mlyny. Majitelia obce sú: Klára Sóšová, Ján a Antal Fuzešéri, Ján Huňor, rodina Vitézová, Szentlélekyová a Révésová.

Podľa vzdelanostnej vzorky, alebo povolania bolo zachytené nasledovné zloženie obyvateľstva: 1 kňaz, 17 zemanov, 1 richtár, 68 sedliakov, 41 želiarov, 9 nádenníkov, 4 nájomníci, 54 sluhov, 1 bača, 6 pastierov, 1 kováč, 3 mlynári, 2 krčmári, 1 remenár, 1 hájnik, pestúnka a 1 hrobár. Z celkového počtu obyvateľov /622/ bolo 24 gramotných. Samuel Borovszky v publikácii „Župy a mestá v Uhorsku“ z roku 1900 opisuje obec takto: „Vechec je malá obec s počtom domov 138 a počtom obyvateľov 748. Väčšina obyvateľov je rímskokatolíckeho vyznania a kostol bol postavený v roku 1820. Obec je sídlom Bánčiovcov z Vechca. V súčasnosti nemá obec významnejšieho majiteľa. Je tu pošta, obchod s potravinami a železničná stanica. Morová nákaza postihla v roku 1663 aj obyvateľov Vechca. V roku 1831 sa obyvatelia zúčastnili roľníckeho povstania. 
Vechec pred I. svetovou vojnou bol typickou poľnohospodárskou usadlosťou, to dokumentovali aj dva mlyny – jeden u Bindasa na dolnom konci obce a druhý u Andreja Rabatina poniže cintorína. Pri tomto mlyne bol aj rybník, ktorého brehy sú aj dnes takmer nedotknuté. K mlynu a rybníku bola privádzaná voda z potoka Lomnica cez „Chrajsc“ – ponad terajšie futbalové ihrisko.

Prvá svetová vojna priniesla ďalšie útrapy a zbedačenie obyvateľstva. Viacerých občanov núdza vyhnala hľadať prácu za more, pričom mnohí sa už domov z rôznych príčin nevrátili. Vyslovene veľkých gazdov v tom čase v obci prakticky nebolo. 
Postupný rozvoj cestnej dopravy oživil výrobu miestneho kameňolomu, vo vlastníctve žida Júliusa Reicha, ktorý býval na mieste Krišového domu. Reich mal dohodu o zabezpečovaní údržby ciest z Vechca do Čemerného, Podčičvy a Sečovskej Polianky. V tej dobe to boli iba spevnené prašné cesty, ktorých výtlky sa vyrovnávali práve drveným štrkom z Reichovho kameňolomu. Štrk ručne kladivami drvili cigáni, ktorí bývali v chatrčiach poniže cintorína a pod hospodárskym dvorom POD. Štrk z kameňolomu vyvážali konskými povozmi Vechčanskí občania.

Na sklonku II. svetovej vojny od leta roku 1944 v súvislosti s ústupom nemeckých vojsk začali čoraz ťažšie pociťovať útrapy vojny aj občania Vechca. 
Po skončení vojny začali ľudia najprv opravovať poškodené obydlia, ale súčasne zaznamenávame aj značný rozvoj novej bytovej výstavby. Mnohí občania dovážali stavebný materiál na výstavbu rodinných domov z Českého pohraničia. Obec začala nielen opeknievať, ale aj rozrastať sa do šírky a dĺžky. K nim pribudli ďalšie ulice, ako napr. ulica k základnej škole. Predvojnová obec bola charakterizovaná väčšinou slamenými strechami, ani nie o desať rokov tomu bolo inak. Aj rómski občania, ktorí žili mimo obce pod lesom severne od cintorína si niektorí v roku 1957 odkúpili pozemky v terajšej „dolnej osade“, kde si na vtedajšiu dobu postavili celkom slušné obydlia Významným medzníkom v živote obce je rok 1971, kedy vo veľmi krátkom čase, bez väčšieho presviedčania, bolo založené celo-obecné Jednotné roľnícke družstvo. V družstve našlo pracovné príležitosti mnoho občanov.

V nasledujúcich rokoch obec zaznamenala ďalší rozvoj: vybudovali sa chodníky, postavilo sa ihrisko a zaviedlo sa neónové osvetlenie. Do histórie obce sa zapísal aj 18. máj 1977, kedy bolo skolaudované v tom čase prvé odvodnené futbalové ihrisko v okrese, vrátane budovy TJ, ktorá súčasne slúžila ako svadobka s kompletným vybavením.