Aktuálne počasie

<<
>>
dnes, pondelok 23. 10. 2017
10 °C 9 °C
silný dážď, mierny severný vietor
vietorS, 4.63m/s
tlak994.1hPa
vlhkosť98%
zrážky20.49mm

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
25 26 27 28 29 30 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31 1 2 3 4 5

Navigácia

Obsah

Kultúra

Ako všade na Slovensku aj v našej obci zvyky aj tradície patrili k životu obce a sprevádzali človeka po celý život. Zvyky pri narodení, svadbe, pri dievoctve a parobčení ba i pri pohreboch. Z týchto sa v našej obci zachovalo len málo, písomne neboli podchytené, vieme o nich iba z rozprávania starších. 
Začiatkom cirkevného roku – v advente sa nekonali tancovačky a zábavy, ale za to nič nebránilo mládeži povystrájať na deň „sv. Andreja“, hádzať kukuricu do oblokov, alebo na „Luciu“, keď kapury a vrátka, či celé vozy z miesta na miesto nosila, alebo aj na strechu domu vyniesla. Najradostnejšie však boli vianočné sviatky. Na Štedrý deň ženy nesmeli do susedov, lebo by nešťastie priniesli. Iba muži mohli po kolede chodiť. Na druhý deň vianočný zase „jasličkári s betlehémom“ od domu k domu po kolede chodili, kým neprešli celú dedinu. Dali by sa spomenúť aj zvyky pri štedrovečernom stole „na viliju“, kedy už od rána gazdinky varili, piekli, aby nič nechýbalo. Od samého rána sa nič nejedlo a hlavne nie mäso, mlieko a vajcia, aby sa viac „bobáľok“ zjedlo. Pri večeri sa stôl reťazou obvinul, aby sa gazdovstvo nerozpadlo. Na stole nesmel chýbať peceň chleba, aby ho bolo dosť po celý rok a po ním peniaze, aby tiež nechýbali a aby ich bolo ešte viac, pred večerou sa bolo treba umyť vo vode, v ktorej boli mince.

Veľa by sa dalo hovoriť o priadkach, ktoré sa zachovali až do 60-tych rokov. Osobitné priadky robili nevesty a osobitné dievky, ktoré tam navštevovali parobci. Počas zimného obdobia v obci sa veľa tkalo na tzv. krosnách. 
Dlho vykonávaným zvykom v našej obci bola „pávička“, ktorá letela na Veľkonočnú nedeľu. Tá zanikla až v 80-tych rokoch. Bol to tanec alebo sprievod dievčat od tých najstarších na vydaj až po najmladšie. Najprv sa dievky zišli, zaspievali a zatancovali do „karičky“. Potom sa pochytali za ruky, vytvorili dlhú reťaz a tak kľučkujúc po ceste prešli celú dedinu až na dolný koniec a potom nazad Ďalšou veselou udalosťou bolo „zakladanie májov“, keď mládenec doniesol svojej vyvolenej vyparádený vrcholec stromu, obyčajne smreka. Máje sa zakladali aj na Turice, boli to zelené lipové vetvičky, ktoré sa zasúvali za sväté obrázky v domoch a tiež nad vchodovými dverami. a pritom spievali rôzne pesničky.

Hlavnou kultúrnou ustanovizňou v minulosti bola škola a kultúrnym pracovníkom nepochybne boli miestni učitelia. Nárečie vo Vechci podobne ako okolitých dedinách, v okolí Vranova na Topľou sa začleňuje k hornozemplínskemu dialektu zahrňujúcemu ešte nárečie obcí Humenského a Stropkovského okresu. 
Medzi obľúbené kultúrne akcie patrili divadelné hry a estrády, rôzne súťaže, kvízy, tanečné zábavy a veselice. V rokoch 1988 vznikla skupina „Drišľák“, ktorá pôsobí doposiaľ ako veľmi známa a populárna na celom Slovensku, ale už v inom zložení.

V obci sa nachádzajú významné kultúrnohistorické pamiatky: zemianska kúria a socha sv. Jána Nepomuckého – patróna obce. 
Zemianska kúria bola pôvodne renesančná stavba zo začiatku 17. storočia, v priebehu 17.-19. storočia viackrát opravovaná, po roku 1900 prebudovaná a prefasádovaná. Stavba mala pôvodne nárožnú vežu, ktorú odbúrali pred rokom 1900. Dispozícia interiérov je renesančná, zachovala sa i čierna kuchyňa a v niektorých miestnostiach aj pôvodné hrebienkové krížne klenby. 
Socha sv. Jána Nepomuckého je podľa údajov na podstavci postavená v roku 1833 a rekonštruovaná o 100 rokov v roku 1933. Počas tohto obdobia došlo k pomerne veľkému poškodeniu tejto sochy. Preto v roku 1998 bolo rozhodnuté o jej celkovej rekonštrukcii. Previedol ju akademický sochár Martin Kutný z Bardejova.