ÚRADNÉ HODINY

Pondelok         8:00 - 16:00


Utorok             8:00 - 18:00


Streda             8:00 - 16:00


 Štvrtok          nestránkový deň


Piatok             8:00 - 12:00


 

12:00 - 12:30 obedňajšia prestávka

 

Aktuálne počasie

<<
>>
dnes, piatok 23. 7. 2021
jasná obloha 27 °C 14 °C
jasná obloha, slabý severovýchodný vietor
vietorSV, 3.14m/s
tlak1017hPa
vlhkosť37%

Navigácia

Obsah

Kultúra

Ako všade na Slovensku aj v našej obci zvyky aj tradície patrili k životu obce a sprevádzali človeka po celý život. Zvyky pri narodení, svadbe, pri dievoctve a parobčení ba i pri pohreboch. Z týchto sa v našej obci zachovalo len málo, písomne neboli podchytené, vieme o nich iba z rozprávania starších. 
Začiatkom cirkevného roku – v advente sa nekonali tancovačky a zábavy, ale za to nič nebránilo mládeži povystrájať na deň „sv. Andreja“, hádzať kukuricu do oblokov, alebo na „Luciu“, keď kapury a vrátka, či celé vozy z miesta na miesto nosila, alebo aj na strechu domu vyniesla. Najradostnejšie však boli vianočné sviatky. Na Štedrý deň ženy nesmeli do susedov, lebo by nešťastie priniesli. Iba muži mohli po kolede chodiť. Na druhý deň vianočný zase „jasličkári s betlehémom“ od domu k domu po kolede chodili, kým neprešli celú dedinu. Dali by sa spomenúť aj zvyky pri štedrovečernom stole „na viliju“, kedy už od rána gazdinky varili, piekli, aby nič nechýbalo. Od samého rána sa nič nejedlo a hlavne nie mäso, mlieko a vajcia, aby sa viac „bobáľok“ zjedlo. Pri večeri sa stôl reťazou obvinul, aby sa gazdovstvo nerozpadlo. Na stole nesmel chýbať peceň chleba, aby ho bolo dosť po celý rok a po ním peniaze, aby tiež nechýbali a aby ich bolo ešte viac, pred večerou sa bolo treba umyť vo vode, v ktorej boli mince.

Veľa by sa dalo hovoriť o priadkach, ktoré sa zachovali až do 60-tych rokov. Osobitné priadky robili nevesty a osobitné dievky, ktoré tam navštevovali parobci. Počas zimného obdobia v obci sa veľa tkalo na tzv. krosnách. 
Dlho vykonávaným zvykom v našej obci bola „pávička“, ktorá letela na Veľkonočnú nedeľu. Tá zanikla až v 80-tych rokoch. Bol to tanec alebo sprievod dievčat od tých najstarších na vydaj až po najmladšie. Najprv sa dievky zišli, zaspievali a zatancovali do „karičky“. Potom sa pochytali za ruky, vytvorili dlhú reťaz a tak kľučkujúc po ceste prešli celú dedinu až na dolný koniec a potom nazad Ďalšou veselou udalosťou bolo „zakladanie májov“, keď mládenec doniesol svojej vyvolenej vyparádený vrcholec stromu, obyčajne smreka. Máje sa zakladali aj na Turice, boli to zelené lipové vetvičky, ktoré sa zasúvali za sväté obrázky v domoch a tiež nad vchodovými dverami. a pritom spievali rôzne pesničky.

Hlavnou kultúrnou ustanovizňou v minulosti bola škola a kultúrnym pracovníkom nepochybne boli miestni učitelia. Nárečie vo Vechci podobne ako okolitých dedinách, v okolí Vranova na Topľou sa začleňuje k hornozemplínskemu dialektu zahrňujúcemu ešte nárečie obcí Humenského a Stropkovského okresu. 

V súčasnosti pre potreby kultúry a osvety v obci slúži kultúrna sála s pódiom v budove obecného úradu o kapacite cca 200 stoličiek s klubom dôchodcov. V areáli základnej školy sa nachádza amfiteáter pre cca 1 000 návštevníkov. Na kultúrnospoločenskom živote obce sa podieľa skupina „Drišľák“, ktorá vznikla v roku 1988 a pôsobí doposiaľ ako veľmi známa a populárna na celom Slovensku.

V obci Vechec od roku 2004 funguje spevácka skupina Vechcovčan. V roku 2005 skupina naspievala niekoľko piesní na CD A u Vechcu hraju i špivaju s hudobným sprievodom rómskej muziky Maľarovci. Ďalším úspechom skupiny, v roku 2011, bolo vystúpenie na 16. ročníku folklórnych slávností Pod Kráľovou Hoľou v Liptovskej Tepličke. Vystupovali aj v RTVS v relácii Kapura. Vedúcou skupiny je Darina Katinová.

 

V obci sa nachádza aj niekoľko zachovalých kultúrnohistorických pamiatok.

Prícestná socha sv. Jana Nepomuckého (patrón obce) – kamenná z polovice 19. stor. sa nachádza v súčasnosti v centrálnej časti obce.

Socha sv. Jána Nepomuckého bola podľa údajov na podstavci postavená v roku 1833 a rekonštruovaná o 100 rokov v roku 1933. Počas tohto obdobia došlo k pomerne veľkému poškodeniu tejto sochy. Preto v roku 1998 bolo rozhodnuté o jej celkovej rekonštrukcii. Previedol ju akademický sochár Martin Kutný z Bardejova.

Zemianska kúria bola pôvodne renesančná stavba zo začiatku 17. storočia, v priebehu 17.-19. storočia viackrát opravovaná, po roku 1900 prebudovaná a prefasádovaná. Stavba mala pôvodne nárožnú vežu, ktorú odbúrali pred rokom 1900. Dispozícia interiérov je renesančná, zachovala sa i čierna kuchyňa a v niektorých miestnostiach aj pôvodné hrebienkové krížne klenby. Táto kúria je v súčasnosti zachovaná a v pôvodnom stave.

Kostol sv. Jana Nepomuckého rím. kat. bol postavený na mieste starého kostola v roku 1918 – 1920. Starý kostol pochádzal z roku 1817, pred stavbou nového kostola bol zbúraný.

Kultúrne pamiatky, ktoré patria do pamätihodností obce:

–Gréckokatolícky kostol Srdca Ježišovho postavený pred rokom 1944, čiastočne s nadviazaním na domácu tradíciu sakrálnych stavieb z konca 18. stor.,

– pôvodný kaštieľ rodu Lehockých, ktorý je v súčasnosti zbúraný,

– hrobka rodu Lehockých na miestnom cintoríne,

– lokalita pôvodného starého mlyna vo východnej časti obce a starej mlynice s pôvodným starým mlynským potokom v západnej časti obce,

– trasa pôvodnej úzkokoľajky v severozápadnej časti obce,

– trasa pôvodnej furmanskej cesty v juhozápadnej časti obce.

Na území obce sa nachádzajú štyri voľne stojace kríže, ktoré sú pamätníkmi miestnych udalosti v histórii obce a aj keď nie sú zapísané v zozname pamiatkového fondu kultúrnych pamiatok sú súčasťou kultúrneho dedičstva obce. O ochranu a zveľaďovanie týchto križov sa starajú občiania našej obce.