Kultúra
Ako všade na Slovensku aj v našej obci zvyky aj tradície patrili k životu obce a sprevádzali človeka po celý život. Zvyky pri narodení, svadbe, pri dievoctve a parobčení ba i pri pohreboch. Z týchto sa v našej obci zachovalo len málo, písomne neboli podchytené, vieme o nich iba z rozprávania starších.
Začiatkom cirkevného roku – v advente sa nekonali tancovačky a zábavy, ale za to nič nebránilo mládeži povystrájať na deň „sv. Andreja“, hádzať kukuricu do oblokov, alebo na „Luciu“, keď kapury a vrátka, či celé vozy z miesta na miesto nosila, alebo aj na strechu domu vyniesla. Najradostnejšie však boli vianočné sviatky. Na Štedrý deň ženy nesmeli do susedov, lebo by nešťastie priniesli. Iba muži mohli po kolede chodiť. Na druhý deň vianočný zase „jasličkári s betlehémom“ od domu k domu po kolede chodili, kým neprešli celú dedinu. Dali by sa spomenúť aj zvyky pri štedrovečernom stole „na viliju“, kedy už od rána gazdinky varili, piekli, aby nič nechýbalo. Od samého rána sa nič nejedlo a hlavne nie mäso, mlieko a vajcia, aby sa viac „bobáľok“ zjedlo. Pri večeri sa stôl reťazou obvinul, aby sa gazdovstvo nerozpadlo. Na stole nesmel chýbať peceň chleba, aby ho bolo dosť po celý rok a po ním peniaze, aby tiež nechýbali a aby ich bolo ešte viac, pred večerou sa bolo treba umyť vo vode, v ktorej boli mince.
Veľa by sa dalo hovoriť o priadkach, ktoré sa zachovali až do 60-tych rokov. Osobitné priadky robili nevesty a osobitné dievky, ktoré tam navštevovali parobci. Počas zimného obdobia v obci sa veľa tkalo na tzv. krosnách.
Dlho vykonávaným zvykom v našej obci bola „pávička“, ktorá letela na Veľkonočnú nedeľu. Tá zanikla až v 80-tych rokoch. Bol to tanec alebo sprievod dievčat od tých najstarších na vydaj až po najmladšie. Najprv sa dievky zišli, zaspievali a zatancovali do „karičky“. Potom sa pochytali za ruky, vytvorili dlhú reťaz a tak kľučkujúc po ceste prešli celú dedinu až na dolný koniec a potom nazad Ďalšou veselou udalosťou bolo „zakladanie májov“, keď mládenec doniesol svojej vyvolenej vyparádený vrcholec stromu, obyčajne smreka. Máje sa zakladali aj na Turice, boli to zelené lipové vetvičky, ktoré sa zasúvali za sväté obrázky v domoch a tiež nad vchodovými dverami. a pritom spievali rôzne pesničky.
Hlavnou kultúrnou ustanovizňou v minulosti bola škola a kultúrnym pracovníkom nepochybne boli miestni učitelia. Nárečie vo Vechci podobne ako okolitých dedinách, v okolí Vranova na Topľou sa začleňuje k hornozemplínskemu dialektu zahrňujúcemu ešte nárečie obcí Humenského a Stropkovského okresu.
V súčasnosti pre potreby kultúry a osvety v obci slúži kultúrna sála s pódiom v budove obecného úradu o kapacite cca 200 stoličiek s klubom dôchodcov. V areáli základnej školy sa nachádza amfiteáter pre cca 1 000 návštevníkov. Na kultúrnospoločenskom živote obce sa podieľa skupina „Drišľák“, ktorá vznikla v roku 1988 a pôsobí doposiaľ ako veľmi známa a populárna na celom Slovensku.
V obci Vechec od roku 2004 funguje spevácka skupina Vechcovčan. V roku 2005 skupina naspievala niekoľko piesní na CD A u Vechcu hraju i špivaju s hudobným sprievodom rómskej muziky Maľarovci. Ďalším úspechom skupiny, v roku 2011, bolo vystúpenie na 16. ročníku folklórnych slávností Pod Kráľovou Hoľou v Liptovskej Tepličke. Vystupovali aj v RTVS v relácii Kapura. Vedúcou skupiny je Darina Katinová.
Obec
Kalendár
Po | Ut | St | Št | Pia | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 1 |
2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 |
9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
30 | 31 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 |
Užitočné info
Sviatok a výročie
Meniny má Edmund, Edmunda, Elza
Pranostiky
Pranostika na akt. mesiac
Keď zima dobre drží v decembri a v januári, bude pekný rok.
Pranostika na akt.deň
Keď je prvý december mokrý, veští ľavnú zimu.